Jeden príklad za všetky, tentoraz z USA. Konkrétne z akademického sektora, ktorý ako sa zdá, poskytuje pôsobeniu politickej koketnosti s ľavicou ideálne inkubačné prostredie. Young America’s Foundation zverejnila v pondelok svoju každodoročnú hitparádu „unikátnych“ študijných kurzov vybraných amerických univerzít pod názvom „ Dirty Dozen ,“ v jazyku nášho kmeňa „špinavý tucet.“
Akademická pôda znesie rovnako ako papier takmer všetko, čo neznesie pod zem ju. Pestrý rebríček „kurzov“ je výkladnou skriňou bizarného panoptika americkej ľavice, síce menšinovej, ale stále hlasnejšej skupinky v kuloároch akademických inštitúcií. Na vtipe, že komunizmus sa zachránil na Kube, v Severnej Kórei a na amerických univerzitách, bude štipka pravdy. Takže hor sa do USA rozširovať si vedecké obzory. Napríklad na takej Occidental College v Kalifornii, ktorá ponúka hlboké vedecké skúmanie predmetu zvaného „The Phallus“ (inak povedané penis). Keďže „falus“ príliš nekorektne súvisí s vykorisťovaním sveta mužským pohlavím, inde sa môžete niečo naučiť o „Cyberfeminism,“ alebo o nepriateľskom „new black man.“ Ak by vám nestačili základy poznania nedokonalosti mužského rodu, rád poskytnem niekoľko príbehov z vlastnej kuchyne alebo si môžete svoju zlosť vybúriť na kurze „New blackness,“ „Critical blackness“ alebo „Unforgivable blackness.“ Ak máte radi históriu, prosím, je tu kurz „Borderlands: Transnational Feminist Perspectives on Immigration.“ Alebo čo tak „Native American Feminism“ v podaní University of Michigan? Zapojte sa do hľadania obdoby feministickej guru Betty Friedan v indiánskom kmeni Irokézov. Alebo (inak moja srdcovka) „Sex Change City: Theorizing History in Genderqueer San Francisco?“ Slečna to má rada akčné? Prosím, je tu kurz „Lesbian Pulp Fiction.“
Ste muž? Nezúfajte. Zapíšte sa napríklad na kurz „Mail-Order Brides.“ Ste úchylný? Je tu pre vás kurz zvaný „Adultery.“ Máte radi hudbu? University of Los Angeles vám ponúka „Queer Musicology.“ Ste úplne padnutý na hlavu? Prosím, v ponuke máme kurzy „Nonviolent Responses to Terrorism“ alebo „Taking Marx Seriously.“
Jedinou útechou pre frustrovaného daňového poplatníka je, že túto „srandu“ platia akademické inštitúcie prevažne zo súkromných zdrojov. Aj keď sa v kruhoch americkej „mlčiacej väčšiny“ dvíha vlna nevôle, akademické slobody sú posvätné a neporušiteľné. Zdravý rozum zostal na ocot a absurdnosti politickej koketnosti s ľavicou sa budú šíriť ďalej. Myslíte, že ešte neprekročili Atlantik? Omyl. Kreativita európskych univerzít za naše dane sľubuje veľa prekvapení. Pre istotu si dajte pozor, čo študujú vaše deti.
